Od segregácie k prestíži: Ako sa zatracovaná rómska škola vo Zvolene zmenila na hit

Základná škola na Jilemnického ulici v širšom centre Zvolena mala dlhé roky nálepku „rómska“. Miestni rodičia zapisovali svoje deti inam, aby sa tejto inštitúcii vyhli.

V roku 2023 padol záujem na absolútne dno. Do prvého ročníka sa vtedy prihlásilo iba trinásť žiakov.

Obrat o 180 stupňov za dva roky

Na radikálnu zmenu stačili necelé dva roky. Verejná škola zmenila zriaďovateľa aj svoj názov a stala sa z nej Súkromná základná škola Alma.

Dnes zažíva nevídaný reštart. Záujem o štúdium v inovatívnej škole už po dvoch rokoch fungovania niekoľkonásobne prevyšuje jej kapacitné možnosti.

Festival vzdelávania a otvorený prístup

Nové vedenie sa neobmedzuje len na klasické vyučovanie. Každú jar organizuje pre verejnosť Festival dobrého vzdelávania s pestrým programom.

Návštevníci tu môžu zažiť workshop varenia priamo v školskej jedálni, absolvovať počítačové kurzy, alebo si vypočuť prednášku psychologičky o zlepšovaní vzájomných vzťahov.

Vedenie školy priamo v triedach diskutuje s rodičmi budúcich prvákov o hodnotách aj praktickom chode inštitúcie. Riaditeľka Zuzana Brhlíková otvorene komunikuje o rôznorodosti tried a neustálych inováciách.

Zároveň férovo upozorňuje, že takéto dynamické a učiace sa prostredie nemusí automaticky vyhovovať každému dieťaťu či rodičovi.

Ignorované varovania a útek bielych

Okolie obľúbenej stredovekej zrúcaniny Pustý hrad obývajú aj rodiny poznačené generačnou chudobou. Deti z miestnej starej bytovky a okolitých prístreškov patrili podľa prísnych školských obvodov práve do školy na Jilemnického ulici.

Pedagóg, odborník na inovácie v školstve a zakladateľ komunitnej školy v Zaježovej Juraj Hipš upozorňuje, že príbeh premeny sa začal už pred dvanástimi rokmi. Vtedajšie vedenie mesta Zvolen dôrazne varoval pred hroziacou segregáciou.

„Opieral som sa o dáta a snažil som sa presadiť iné nastavenie. Žiaľ, nepodarilo sa to,“ spomína Hipš na rozhodnutia úradov.

Škola tak postupne absorbovala najmä deti z marginalizovaných komunít a sociálne znevýhodneného prostredia. V očiach mnohých úradníkov slúžila ako filter, ktorý „odľahčil“ ostatné školy v meste.

Tento model však podľa riaditeľky Brhlíkovej neprinášal pozitívne výsledky vo vzdelávaní, ani v samotnom chode inštitúcie. Vysoký podiel detí z chudobného prostredia vyvolal masívny odchod nerómskych žiakov, v sociológii známy ako fenomén white flight.

Z pôvodných viac ako štyristo detí tak do roku 2024 zostal len zlomok, čo nakoniec školu donútilo k absolútnej transformácii, ktorá jej dnes prináša úspech.